www.urologiepropraxi.cz 95 VZPOMÍNKA Spomienka na prof. MUDr. Vladimíra Zvaru, DrSc. UROLOGIE PRO PRAXI Spomienka na prof. MUDr. Vladimíra Zvaru, DrSc. V apríli si pripomíname nedožité 100. výročie narodenia prof. MUDr. Vladimíra Zvaru, DrSc., akademika SAV a ČSAV, ktorého možno zaradiť medzi troch velikánov českej a slovenskej urológie. Spolu s prof. MUDr. Eduardom Hradcom, DrSc. (1918 – 2005), a prof. MUDr. Janom Kučerom, DrSc. (1918 – 2004), ho možno považovať za zakladateľa modernej českej a slovenskej urológie. Vladimír Zvara sa narodil 22. apríla 1924 v obci Kociha na Gemeri ako štvrté dieťa zo šesťčlennej rodiny krajčíra, čiastočne roľníka. Matka sa starala o domácnosť a pomáhala v krajčírstve. Po skončení základnej školy sa stal študentom gymnázia v neďalekej Rimavskej Sobote. Po Mníchovskom diktáte, keď bola Rimavská Sobota pričlenená k Maďarsku, patril k tým študentom, ktorí organizovali sťahovanie učebných pomôcok do Tisovca, kde sa vytvorilo Štátne slovenské gymnázium. Tam v roku 1944 zmaturoval a pôsobil ako výpomocný učiteľ. Po skončení II. svetovej vojny sa zapísal na Lekársku fakultu UK v Bratislave, ktorú ukončil v roku 1950 a začal pracovať na tamojšej Urologickej klinike, ktorá bola súčasťou Katedry II. chirurgickej kliniky LF UK (v budove bývalého Grand Sanatória na Hlbokej ceste 11, kde od roku 1925 sídlila aj ortopedická klinika a interná klinika). Napriek personálnym problémom (ani jeden z asistentov kliniky sa nepripravoval na splnenie podmienok pre habilitáciu) plnilo pracovisko základné pedagogické úlohy a na dobrej úrovni zabezpečovalo klinickú činnosť. Chýbala však aktivita na poli publikačnom, ako aj pri zavádzaní nových liečebných postupov. Dr. Zvara dostal miesto na klinike pod podmienkou, že si sám vyhľadá vhodné pracovisko na absolvovanie vedeckej ašpirantúry. Po odchode prvého prednostu kliniky prof. MUDr. Jozefa Jakšyho (1900 – 1991) a prof. MUDr. Karla Kocha (1890 – 1981), žiakov prof. MUDr. Stanislava Kostlivého (1877 – 1946), nezostala totiž na tejto klinike kvalifikovaná osobnosť, ktorá by mohla prevziať funkciu školiteľa (ani na iných urologických pracoviskách na Slovensku nebol ani jeden profesor alebo aspoň docent). Ašpirantúru nastúpil na II. chirurgickej klinike LF UK, kde bol jeho školiteľom akademik prof. MUDr. Karol Šiška, DrSc. (1906 – 2000), ktorý mu po roku zabezpečil ďalšie školenie v urológii na Chirurgickej klinike LF Karlovej univerzity (KU) v Hradci Králové pod vedením akademika prof. MUDr. Jana Bedrnu (1897 – 1956). Títo významní akademici, školitelia zásadne ovplyvnili odborný profil a chirurgickú zručnosť Dr. Zvaru. Vedeckú prácu s názvom O implantácii močovodov do hrubého čreva a niektorých jej následkoch obhájil pred Vedeckou radou LF UK v Bratislave v decembri 1955. Bola to prvá obhajoba ašpirantskej dizertačnej práce na LF UK, vyšla ako monografia vo vydavateľstve SAV v Bratislave (1956). Pred definitívnym návratom do Bratislavy absolvoval krátky študijný pobyt v IKEM v Prahe na Nefrologickej klinike u prof. MUDr. Jana Brodu (1912 – 1985) a na Urologickej klinike v Brne u prof. MUDr. Karla Neuwirta (1893 – 1970). Po návrate na pôvodné pracovisko v roku 1955 sa smerovanie jeho ďalšej odbornej a vedeckej profilácie mohlo uplatniť len v malej miere, najmä pre slabú ochotu spolupracovníkov opustiť zabehnuté formy a obsah práce, ale aj izolovanosť pracoviska v pavilóne na Hlbokej ceste. Začal sa preto popri bežnej práci zaoberať dovtedy na klinike chýbajúcou detskou urológiou, v ktorej získal skúsenosti u akademika Bedrnu v Hradci Králové. Pediatri túto aktivitu uvítali, takže v krátkom čase bolo možné jej široké uplatnenie. Hlavne výskyt urolitiázy u detí, oneskorené diagnózy ťažkých vrodených anomálií močových ciest vzbudili široký záujem o včasnú diagnostiku, liečbu i prevenciu, ktorá dodnes takmer eliminovala širší výskyt týchto ochorení. Problematika detskej urológie bola predmetom Zvarovej habilitačnej práce Cystitída a chirurgická pyelonefritída v detskom veku, ktorú obhájil v júni 1961 a bol vymenovaný za docenta pre odbor urológia. V roku 1968 obhájil doc. Zvara monografickú prácu Chronická pyelonefritída v detskom veku a získal vedeckú hodnosť doktora lekárskych vied (DrSc.), na základe ktorej bol v roku 1970 menovaný za profesora urológie. Pretože Urologická klinika nemala vedecky graduovaného vedúceho pracovníka, vymenovali doc. MUDr. Vladimíra Zvaru po zriadení samostatnej katedry urológie roku 1962 za jej vedúceho. Samostatná katedra mala nárok na zvýšenie počtu asistentských miest, na ktoré boli na základe výberových konaní prijímaní pracovníci, ktorí mali za úlohu zmeniť profiláciu kliniky a jej smerovanie podľa vzoru moderných urologických pracovísk vo svete. Medzitým zabezpečoval doc. Zvara aj svoj ďalší odborný a vedecký rast. Roku 1963 získal štipendium WHO na študijný pobyt vo Veľkej Británii. Väčšinu času trávil na Institute of Urology v Londýne, kde sa zaujímal najmä o chirurgiu nádorov močového mechúra, derivácie moču, o komplexnú liečbu nádorov testis i o komplexnú liečbu urolitiázy vrátane operácií na prištítnych telieskach (paratyreoidektómia). Na inom londýnskom pracovisku venoval pozornosť riešeniu vrodených anomálií penisu a uretry. Na Urologickej klinike v Leedsi upriamil záujem na liečbu metabolických porúch pri urolitiáze. Okrem skúseností v Londýne a v Leedsi bola prameňom jeho
RkJQdWJsaXNoZXIy NDA4Mjc=